Turnianska vínna cesta
Občianske združenie Krasturist 30.01.2009 ako svoj hlavný produkt založilo Turniansku vínnu cestu na trase
- Silická Jablonica
- Hrušov
- Jablonov n/Turňou
- Hrhov
- Dvorníky-Včeláre
- Turňa n/Bodvou
- Moldava n/Bodvou
Využíva danosti málo známej avšak v minulosti významnej vinohradníckej oblasti, vína ako aj miestnu gastronómiu na vytvorenie cielených produktov pre našich návštevníkov. Umožníme spoznať históriu i súčasnosť Gemersko-Turnianskej oblasti, tradície a zvyky, pestovanie viniča a jeho spracovanie. Turnianska vínna cesta zahŕňa malopestovateľov viniča, malovýrobcov vína, poskytovateľov stravovacích a ubytovacích služieb, remeselníkov a združenia podieľajúce sa na rozvoji turizmu a cestovného ruchu v Slovenskom krase.
História pestovania viniča na Gemersko-Turnianskom Krase
Najväčšie a najtypickejšie krasové územie v strednej Európe, akým je Slovenský kras spolu s Aggtelekským krasom je známe sústavou náhorných planín oddelených hlbokými údoliami, bohatstvom podzemných a povrchových krasových javov.
V Slovenskom Krase od Turnianského hradu po Silickú Jablonicu sa nachádza úzka dolina Turnianského potoka uzatvorená Dolným vrchom a Horným vrchom. Strmé južné stráne Horného vrchu od takmer holých vápenných brál po mierne svahy s ílovitou kamenistou pôdou už aspoň tisíc rokov sú domovom hlavne na pestovanie viniča, ale aj ovocia rôzneho druhu. Podľa jestvujúcich oficiálnych štatistických údajov zo 16. storočia a z neskoršieho obdobia toto malé územie Turnianskej župy bolo významným producentom vína na území dnešného Slovenska. Ale tak to bolo aj oveľa skoršie, veď bohatstvo tunajších lesov, vôd, sadov a viníc, ako aj neobyčajná krása prírody predurčili, že už v 13. storočí /odkedy sú prvé písomné záznamy/ tunajšie usadlosti boli významné a rozvinuté, ba dokonca bolo tu aj letné kráľovské sídlo /Hrhov – Palota/. Tak ako v dávnej minulosti chutilo tunajšie víno kráľom, tak aj v nedávnej minulosti tento božský mok chutil významným osobám politického a hospodárskeho života, veď nejeden z nich z Budapešti či z Viedne vlastnil vinice v tomto regióne.
Terroir tunajšieho územia /podnebie, pôda, krajina/ predurčujú, že tunajšie vína sú jedinečné, neopakovateľné a nenapodobiteľné. Okolie pohoria zabezpečia teplé, chránené klimatické podmienky a zadržiavajú zrážky. Pôdy na vápencových podložiach sú optimálne vlhké a zároveň priepustné, čo spôsobuje zvýšenú kyslosť hrozna aj v dokonalom zrelom stave, čo sa prejaví aj v hotovom moku. Priemerné júlové teploty presahujú 20°C, kým januárové priemerné teploty sú okolo – 5°C. Prospešnejšie pre kvalitu vína sú veľké teplotné rozdiely nad ránom a cez deň.
Za vyslovene vysokohodnotné sa považujú pôdy tvorené zvetranou bridlicou a ílovité pôdy s prímesou úlomkov vápencových skál. Na vzniku a tvorbe pôd sa najusilovnejšie podieľajú mikroorganizmy, ktoré s makrofaunou zabezpečia živú pôdu, ktorá je schopná dať viniču všetky potrebné živiny na rast a dozrievanie hrozna.
Mikroklíma /teplota, slnečné žiarenie a vlhkosť prosterdia/ so správnym spôsobom pestovania dávajú tunajším vínam jedinečný chrakter, preto v minulosti tunajšie vína vždy konkurovali tokajským vínam v miestach ich hlavného odbytu /kúpelné, panske a administratívne sídla/. Vína z ostatných lokalít Slovenska boli považované za podradné. Kým v dávnej minulosti v tomto vinárskom raji sa dorábali len biele vína v posledných desaťročiach sa udomácmili aj modré odrody, z ktorých správnou technológiou vyrobené červené vína sú ako z iného sveta. Intenzita farby, extraktnosť, tanín a kyseliny sa v nich nachádzaju v takej koncentrácii, ako v žiadnej inej oblasti. Pritom tieto vína majú tendenciu dlhoročného dozrievania.
Najrozšírenejšie pestované biele sorty viniča sú rizlingy /vlašský a rýnský/ , Rulandské /biele a sivé/ veltlínske /zelené, červené a červené skoré/ muškáty /hlavne Moravský/ a Müller Thurgau.
Z červených sa najčastejšie stretneme s vínami z Frankovky modrej, André, Cabernet Sauvignon, Svätovavrinecké. Pozornosť si zaslúži aj Zweigelt, Turan a Dornfelder.
Dôležité je uvedomiť si, že vína, u nás produkované nie sú produktom súhry hrozna a chémie, ale súhrou terroiru tunajšej lokality a poctivého vinohradníka – vinára.